Európske rámce pre európske poľnohospodárske krajiny (EPK)

• Environmentálne politiky EÚ prispievajú k zachovaniu a ochrane ohrozených biotopov a druhov. Sieť Natura 2000 a smernica o biotopoch z roku 1992 stanovujú prísny systém ochrany druhov, ako aj rozsiahlu sieť lokalít ochrany biotopov s cieľom zabezpečiť ekologickú a ekonomickú trvalú udržateľnosť ohrozenej pôdy a voľne žijúcich zvierat.
• V roku 2014 sa vysoko predstavení úradníci z Európskej komisie, zástupcovia európskych inštitúcií, zástupcovia medzinárodných orgánov, nadácií a medzinárodných združení, ako aj členovia akademickej obce, odborníci a organizácie občianskych združení zúčastnili medzinárodného stretnutia vedeného na tému „Kultúrne krajiny v sieti Natura2000:  na ceste k novej politike integrovaného riadenia kultúrneho a prírodného dedičstva.“
• V súčasnosti možno nájsť politiku a usmernenia týkajúce sa správy a zachovávania krajiny prostredníctvom rôznych cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a rozvoja vidieka. Ako príklady môžeme uviesť agro-environmentálne opatrenia s cieľom starať sa o hodnotu krajiny, ako aj zachovanie kultúrneho významu a rekreačného využitia. Správa pôdy a poľnohospodárska politika jednotlivých členských štátov je tiež prispievajúcim faktorom, ktorý môže ovplyvniť charakter krajín.
• Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity 2020 je zastaviť stratu biodiverzity a služieb v ekosystémoch v EÚ a pomôcť zastaviť vytrácanie sa celosvetovej biodiverzity do roku 2020. Priebežná správa o dosiahnutom pokroku z roku 2015 však ukazuje, že hoci sa v určitých oblastiach dosiahol určitý pokrok, nedosiahol sa v dostatočnej miere.[1]

[1] Európska komisia (2015). Priebežný prehľad stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. [online] Dostupné na: http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/comm2006/pdf/mid_term_review_summary.pdf (sprístupnené k 7. septembru 2018).

[2] Európska komisia. Budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky. [online]Dostupné na: https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/future-cap_en (sprístupnené k 7. septembru 2018).

EÚ taktiež pozmenila zameranie SPP na zachovanie vidieckeho prostredia a pomoc pre trvalo udržateľnú výrobu. Navyše EÚ rozvinula svoju environmentálnu politiku tým, že v roku 1976 vypracovala smernice Rady o ochrane voľne žijúceho vtáctva, v roku 1992 smernicu o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, a  v roku 2004  sieť Natura 2000, ktorá zahŕňala dve smernice o ochrane vtáctva a smernicu o biotopoch.  Natura 2000 je komplexná koncepcia starostlivosti o prírodu zameraná na rozvoj sietí ekosystémov v rámci EÚ. EÚ sa usiluje rozvíjať svoju environmentálnu politiku na ochranu biodiverzity tým, že presúva svoj cieľ, ktorý sa týka zachovávania druhov do danej oblasti ako celku, čím vytvára sieť rôznych oblastí ekosystémov. Natura 2000 zdôrazňuje význam vidieckej krajiny a biodiverzity.

Po zhodnotení smernice o vtáctve a biotopoch Európska komisia prijala Akčný plán EÚ pre prírodu, ľudí a hospodárstvo s cieľom zlepšiť ich realizáciu a zvýšiť ich prínos k dosiahnutiu cieľov v oblasti biodiverzity do roku 2020.

Cieľom SPP po roku 2020 je lepšie reagovať na súčasné a budúce výzvy v súvislosti so zmenou klímy alebo výmenou generácií a zároveň naďalej podporovať európskych poľnohospodárov v rámci trvalo udržateľného a konkurencieschopného poľnohospodárskeho sektora.[2] Toto umožní dobre zviditeľniť krajinu a biodiverzitu, ktoré zohrávajú úlohu v budúcich politikách SPP.

Navrhované ciele budúcej SPP zahŕňajú:                                     

 zabezpečenie spravodlivého príjmu pre poľnohospodárov  zvyšovanie konkurencieschopnosti  vyvažovanie moci v potravinovom reťazci opatrenia v oblasti zmeny klímy starostlivosť o životné prostredie  zachovanie krajiny a biodiverzity  podpora výmeny generácií životaschopné vidiecke oblasti  ochrana kvality potravín a zdravia

• Vytvorenie novej rozpočtovej položky spájajúcej existujúce programy financovania EÚ (napr. Horizont 2020, LIFE, Štrukturálne a investičné fondy - ESIF, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond pre námorníctvo a rybné hospodárstvo, atď.) v oblastiach životného prostredia, kultúry, vzdelávania a regionálneho rozvoja, uľahčí efektívne spolupôsobenie a umožní čo najlepšie využitie finančných prostriedkov na projekty zamerané na integrované spravovanie kultúrneho a prírodného dedičstva na úrovni krajiny.
• Existujú možnosti financovania na úrovni EÚ, ktoré pomáhajú formovať naše vnímanie krajín, vrátane projektu Hercules, ktorý je financovaný v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti  (FP7). Projekt poskytuje súhrnné údaje o tom, ako sa krajiny menia s ohľadom ako na klimatické, tak aj na ľudské správanie. Tento výskum umožní majiteľom pozemkov, verejným orgánom a mimovládnym organizáciám zachovať a spravovať európsku krajinu.
• Projekt EPICAH (Efektívnosť nástrojov politiky pre cezhraničný pokrok v oblasti dedičstva) sa zaoberá ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva v cezhraničných oblastiach. Cieľom projektu je prispieť k zlepšeniu viacerých  nástrojov politiky, medzi ktoré sa radí aj program Interreg V­-A Slovakia-Hungary Cooperation 2014-2020. Hranica medzi Slovenskom a Maďarskom rozdeľuje ekologicky súdržnú krajinu, takže program tvorí dôležitý nástroj politiky na podporu integrácie prírodnej a kultúrnej krajiny na oboch stranách hranice. Projekt EPICAH má v úmysle vylepšiť program tým, že sa zameriava na koncepciu projektu, pilotné akcie a opatrenia, ktoré kombinujú trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu s podporou prírodného a kultúrneho dedičstva daného regiónu.

• Väčšina politiky zameranej na krajinu v členských štátoch EÚ pochádza z Európskeho dohovoru o krajine Rady Európy, známeho aj ako Florenský dohovor; podporuje ochranu, riadenie a plánovanie krajiny a organizuje medzinárodnú spoluprácu v otázke krajiny.[1]
• Rada Európy, medzinárodná organizácia pozostávajúca zo 47 členských štátov, sa pokúsila povzbudiť svojich členov, aby zaviedli národnú krajinnú politiku, ktorá spojí ich úsilie pre zlepšenie ochrany krajiny a hodnoty jej dedičstva. 
• Dohovor je pakt, nie smernica EÚ, a preto nemá právny základ. V členských štátoch EÚ sú programy Natura 2000 a SPP nástrojmi na riadenie krajiny. 
• ELC (Európsky dohovor o krajine) dopĺňa iné medzinárodné pakty, ako napríklad:

[1] Rada Európy. Európsky dohovor Rady Európy o krajine. [online] Dostupné na: https://www.coe.int/en/web/landscape/home (sprístupnené k 7. septembru 2018).

Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Dohovor Rady Európy o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prirodzených biotopov Dohovor Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva Európy Dohovor Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva Európy

Nemecko

Vidiecka krajina v Nemecku je ovplyvnená poľnohospodárskou a environmentálnou politikou.[1] V priebehu rokov Nemecko vytvorilo environmentálne uvedomelú politiku rozvoja vidieka zásadnou revíziou svojho zákona o rozvoji vidieka v roku 1976.

Prostredníctvom SPP bolo zavedených niekoľko vhodných opatrení na podporu: pestovanie rôznych plodín; extenzívne využívanie trvalých trávnych porastov; ekologické výrobné metódy; zavádzanie pásov kvitnúcich rastlín; pestovanie prechodného ovocia; opatrenia na kontrolu erózie v poľnohospodárstve.

Taliansko

Taliansko má dlhoročnú tradíciu v histórii ochrany krajiny.[2]  Napriek veľkému dôrazu na túto problematiku a rastúcim zdrojom, ktoré sa venujú programom na zachovanie krajiny v programoch rozvoja vidieka (PRV) realizovaných talianskymi regiónmi, účasť farmárov je stále veľmi nízka.[3]

Slovensko

Ochrana prírody na Slovensku je založená na ochrane druhov a území, ktoré sú upravené národnou legislatívou (Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov) a legislatívou EÚ. Národné právne predpisy vymedzujú koherentnú európsku sieť chránených oblastí, ktorá pozostáva zo špeciálnych oblastí ochrany a oblastí osobitnej ochrany a stanovuje podmienky pre riadenie a ochranu týchto oblastí. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) je zodpovedná za ochranu územia, druhov a jaskýň (CBD (Dohovor o biodiverzite) 2009).[4]

Národná stratégia pre biodiverzitu do roku 2020 stanovila cieľ zastaviť vytrácanie biodiverzity, ekosystémov a degradáciu ekosystémových služieb v Slovenskej republike do roku 2020.

Slovinsko

V Slovinsku existujú opatrenia a platby v rámci prvého a druhého piliera SPP, ktoré prispeli k zachovaniu poľnohospodárskej krajiny a rozvoju multifunkčných aktivít.  Reforma priamych platieb na obdobie rokov 2014 - 2020 je stanovená tak, aby podporovala environmentálne prijateľnú a udržateľnú farmársku prax. Pozitívny vplyv na poľnohospodársku krajinu môže predstavovať aj systém združenej podpory producentov mlieka z horských regiónov, ktorý môže pomôcť zabrániť opusteniu poľnohospodárskej pôdy v horských oblastiach. Opatrenia v rámci iniciatívy LEADER a miestneho rozvoja vedeného spoločenstvom môžu výrazne prispieť k zachovaniu poľnohospodárskej krajiny a jej kultúrneho a historického dedičstva.

Španielsko

V celom Španielsku existujú rôzne politiky v otázke krajiny, pretože v systéme sú niektoré zodpovednosti a právomoci v kompetencii regiónu a nie sú v kompetencii štátu.[5]

Špecifický rámec multifunkčného rozvoja poľnohospodárstva a chovu zvierat stanovuje niekoľko zákonov (Zákon o turizme vo vidieckom prostredí a aktívny turizmus, Zákon o prírodnom dedičstve a biodiverzite, atď.), ako aj špecifické zákony na ochranu a reguláciu rozvoja určitých poľnohospodárskych oblastí (Zákon o „dehesách“ (v Španielsku), zákon o Andalúzskom olivovom háji atď.).

Zákon o prírodnom dedičstve a biodiverzite (Zákon č. 42/2007) bol aktualizovaný v roku 2015 (Zákon č. 33/2015) a vyžaduje, aby španielske ministerstvo poľnohospodárstva, potravín a životného prostredia v spolupráci s autonómnymi komunitami Španielska a ostatnými ministerstvami vypracovalo národnú „zelenú“ stratégiu pre infraštruktúru do roku 2018.[6]

[1] Správa krajiny v Nemecku. [online] Dostupné na: https://www.env.go.jp/nature/satoyama/syuhourei/pdf/cwe_13.pdf (sprístupnené k 1. októbru 2018).

[2] Moschini, R. (2015). Krajina a chránená prírodná oblasť: Zákony a politika v Taliansku. V: R. Gambino and A. Peano, ed., Nature Policies and Landscape Policies: Towards an Alliance. [online] Switzerland: Springer International Publishing. Dostupné na: https://bit.ly/2NWm6W4 (sprístupnené k 7. septembru 2018).

[3] Patrizia Borsotto, Roberto Henke, Maria Carmela Macrì & Cristina Salvioni (2008) Participation in rural landscape conservation schemes in Italy, Landscape Research

[4] Informačné systémy o biodiverzite pre Európu. Zelená infraštruktúra na Slovensku. [online] Dostupné na:  https://biodiversity.europa.eu/countries/gi/slovakia (sprístupnené k 7. septembru 2018).

[5] Španielske metodiky charakteru krajiny po Európskom dohovore o krajine. (2015). Medzinárodná asociácia pre krajinnú ekológiu. [online] Dostupné na:  https://iale.uk/javier-bab%25C3%25AD-almenar/news/8011 (sprístupnené k 7. septembru 2018). 2018].

[6] Informačné systémy o biodiverzite pre Európu. Zelená infraštruktúra v Španielsku. [online] Dostupné na:  https://biodiversity.europa.eu/countries/gi/spain (sprístupnené k 7. septembru 2018).